Tu nájdete vysvetlenie niektorých kľúčových kategórií v rámci IPA spolu s príkladmi symbolov a im zodpovedajúcich slovných príkladov:
Samohlásky:
Samohlásky sú zvuky reči, ktoré sa vytvárajú bez výrazného zúženia alebo uzavretia hlasového ústrojenstva. Tvoria jadro slabík v slovách.
- /iː/ ako "repa"
- /æ/ ako v "mačka"
- /ɑː/ ako "otec"
- /ʌ/ ako "cup"
- /eɪ/ ako "deň"
- /ɔː/ ako "zákon"
- /uː/ ako "modrý"
- /oʊ/ ako "ísť"
Diftóny:
Diftóny sú kombinácie dvoch samohlások v tej istej slabike.
- /aɪ/ ako "čas"
- /aʊ/ ako "ako"
- /ɔɪ/ ako "chlapec"
- /eə/ ako v slove "pár"
- /ɪə/ ako "blízko"
Spoluhlásky:
Spoluhlásky sú rečové zvuky, ktoré vznikajú zablokovaním alebo zúžením prúdenia vzduchu z hlasového ústrojenstva.
- /p/ ako "pat"
- /b/ ako "bat"
- /t/ ako v "tap"
- /d/ ako v slove "pes"
- /k/ ako v "mačka"
- /g/ ako "koza"
- /f/ ako "fanúšik"
- /v/ ako "van"
- /θ/ ako v slove "myslieť"
- /ð/ ako "tento"
- /s/ ako v "sip"
- /z/ ako "zip"
- /ʃ/ ako "ona"
- /ʒ/ ako "miera"
- /tʃ/ ako "kostol"
- /dʒ/ ako "sudca"
- /m/ ako "man"
- /n/ ako "nie"
- /ŋ/ ako "spievať"
- /l/ ako v slove "lip"
- /r/ ako "červený"
- /j/ ako "áno"
- /w/ ako v slove "mokrý"
Nosové, tekuté a kĺzavé prípravky:
Nosovky (zvuky vydávané so zníženým mäkkým podnebím), tekutiny (zvuky s čiastočným zúžením v ústach) a kĺzačky (zvuky s postupným prechodom od jednej hlásky k druhej) dopĺňajú škálu spoluhlások.
Majte na pamäti:
- Symboly sú v zápise IPA uzavreté lomkami (/ /).
- Hranaté zátvorky [ ] sa často používajú na označenie fonetického prepisu slov, ktorý je založený na skutočnej výslovnosti, a nie na štandardizovanom slovníkovom prepise.
- IPA je navrhnutá tak, aby dokázala reprezentovať zvuky z akéhokoľvek jazyka, takže niektoré symboly nemusia v niektorých jazykoch existovať.
Nezabúdajte, že výslovnosť sa môže v rôznych prízvukoch a nárečiach líšiť, takže hoci IPA poskytuje cenný odkaz, môžu sa vyskytnúť rozdiely v skutočnej výslovnosti.
Fonetická abeceda Spojeného kráľovstva, známa aj ako britská fonetická abeceda alebo fonetická abeceda NATO, sa nelíši od štandardnej medzinárodnej fonetickej abecedy (IPA), ktorá sa používa na prepis zvukov reči. Je však dôležité poznamenať, že britská fonetická abeceda a IPA slúžia na rôzne účely a používajú sa v rôznych kontextoch.
1. Medzinárodná fonetická abeceda (IPA)
IPA je komplexný systém symbolov, ktorý sa používa na štandardizované vyjadrenie zvukov reči. Zahŕňa širokú škálu zvukov reči, ktoré sa vyskytujú v jazykoch na celom svete. Lingvisti, študenti jazykov a odborníci používajú IPA na presný prepis výslovnosti slov a na analýzu fonetických vlastností rôznych jazykov.
2. Fonetická abeceda Spojeného kráľovstva (fonetická abeceda NATO)
Fonetická abeceda Spojeného kráľovstva, známa aj ako fonetická abeceda NATO, je súbor kódových slov používaných na hláskovanie slov alebo správ v rádiovej alebo telefonickej komunikácii. Je určená na zabezpečenie jasnej a jednoznačnej komunikácie, najmä v situáciách, keď by mohli nastať problémy so skreslením, rušením alebo nesprávnym pochopením jednotlivých písmen. Každému písmenu anglickej abecedy je vo fonetickej abecede Spojeného kráľovstva priradené konkrétne slovo, ktoré pomáha pri hláskovaní slov.
Napríklad namiesto slova "B" ako "včela" sa vo fonetickej abecede Spojeného kráľovstva používa slovo "Bravo". To môže pomôcť vyhnúť sa zámene, pretože podobne znejúce písmená ako "B" a "D" sa dajú ľahko zameniť cez telefón alebo rádio.
Tu je niekoľko príkladov fonetickej abecedy Spojeného kráľovstva:
- A: Alfa
- B: Bravo
- C: Charlie
- D: Delta
- E: Echo
- F: Foxtrot
- G: Golf
- H: Hotel
- I: India
- J: Juliet
- K: Kilo
- L: Lima
- M: Mike
- N: november
- O: Oscar
- P: Papa
- Q: Quebec
- R: Romeo
- S: Sierra
- T: Tango
- U: Uniform
- V: Victor
- W: Whisky
- X: X-ray
- Y: Yankee
- Z: Zulu
Fonetická abeceda Spojeného kráľovstva sa používa na jednoznačný pravopis v komunikačnom kontexte, zatiaľ čo IPA sa používa na presný fonetický prepis a analýzu zvukov reči v rôznych jazykoch.
Anglická fonetika je štúdium zvukov používaných v anglickom jazyku, ich tvorby a vnímania. Je to oblasť lingvistiky, ktorá sa zameriava na pochopenie zvukov reči a ich zákonitostí v angličtine, ako aj na spôsoby, akými sa tieto zvuky v reči vzájomne ovplyvňujú.
Tu je niekoľko kľúčových pojmov a symbolov používaných v anglickej fonetike:
1. Fonémy
Fonémy sú najmenšie charakteristické zvukové jednotky v jazyku. Sú to základné stavebné prvky, ktoré rozlišujú význam slov. Napríklad hlásky /p/ a /b/ v slovách "pat" a "bat" predstavujú rôzne fonémy, pretože môžu meniť význam slova.
2. Alofóny
Alofóny sú variácie foném, ktoré nemenia význam slova. Môžu sa líšiť na základe faktorov, ako je prízvuk, dialekt alebo okolité zvuky. Napríklad zvuk /p/ v slove "pat" sa môže v rôznych anglických prízvukoch vyslovovať mierne odlišne.
3. Samohlásky a spoluhlásky
Angličtina má rôzne samohlásky a spoluhlásky. Samohlásky sa tvoria bez výrazného zúženia hlasiviek, zatiaľ čo pri spoluhláskach dochádza k určitému zúženiu alebo uzavretiu. Samohlásky sa zvyčajne charakterizujú polohou v ústach (vysoké, stredné, nízke) a tým, či sú pery zaoblené alebo nezaoblené.
4. Symboly IPA pre anglické hlásky
Medzinárodná fonetická abeceda (IPA) používa súbor symbolov na vyjadrenie rôznych zvukov angličtiny.
Na stránke Angličtina Al Fresco radi vám pomôžeme s akýmikoľvek otázkami o fonetickej abecede, jazyku a tiež vám poskytneme množstvo fonetických príkladov, aby ste im lepšie porozumeli. Pozrite si naše kurzy.
